Zelené hnojenie. Pomáha zabraňovať erózii pôdy, obohacuje pôdu o organický materiál a prospieva k rozvoju pôdneho života. To sú len niektoré z výhod spojených s použitím tejto formy hnojenia. Pre väčšinu záhradkárov však ide o veľkú neznámu. Preto si zelené hnojenie predstavíme bližšie v tomto článku.
Vo všeobecnosti panuje predstava, že každá rastlina vyťahuje z pôdy živiny. Zabúdame však na fakt, že mnohé rastliny naopak dokážu do pôdy dodať živiny. Mechanizmus zeleného hnojenia funguje na viacerých princípoch. Napríklad bôbovité rastliny dokážu viazať vzdušný dusík. Ďalšie typy rastlín hlboko korenia a dokážu tak vytiahnuť na povrch živiny, ktoré by boli nedostupné napríklad pre zeleninu. Drobné korienky, ktoré zostávajú v pôde sa rozložia a stanú sa potravou pre mikroorganizmy.
Čo je zelené hnojenie?
Zelené hnojenie je forma dodávania živín do pôdy prirodzeným spôsobom. Na tento účel sa využívajú rôzne rastliny prípadne rastlinné zmesi, ktoré hlboko korenia resp. dokážu viazať vzdušný dusík.
Výhody zeleného hnojenia sú nasledovné:
- Ochrana pôdy pred slnkom, vetrom a dažďom – pôda zakrytá zeleným hnojením lepšie odoláva erózii
- Prekyprenie pôdy a zlepšenie jej štruktúry – hlboko koreniace rastliny pomáhajú prekypriť pôdu
- Podpora tvorby humusu – zvyšky organickej hmoty podporujú tvorbu humusu
- Obohatenie pôdy o dusík – bôbovité rastliny viažu vzdušný dusík
- Ozdravenie pôdy od pôdnej únavy a rôznych škodcov – prerušenie osevného sledu rastlinami zeleného hnojenia pomáha ozdraviť pôdu od pôdnej únavy a škodcov
- Potlačenie burín – zelené hnojenie dokáže potlačiť rast ostatných nežiaducich rastlín
- Prilákanie užitočných druhov hmyzu – väčšina rastlín zeleného hnojenia bohato kvitne a tým láka do záhrady rôzny užitočný druh hmyzu.
Zelené hnojenie postup
Zelené hnojenie môžeme vysádzať už na jeseň. Použiť môžeme napríklad jačmeň v kombinácii s vikou ozimnou. Rastliny veľmi rýchlo vytvoria súvislý zelený koberec, ktorý chráni pôdu pred eróziou. Na jar potom stačí rastliny pokopať motykou a plytko zapracovať do pôdy.
Na jar, akonáhle to počasie dovolí môžeme vysievať zelené hnojenie na záhony, kde plánujeme sadiť neskôr (papriky, paradajky a pod.). V tomto prípade používame rastliny odolné voči chladu napr. ovos, hrach, bôb, vika jarná. Následne pred sadením zelenú hmotu môžeme zapracovať do pôdy, alebo ju pridať do kompostu prípadne ňou nakŕmiť sliepky.
Zelené hnojenie môžeme aplikovať aj v lete na miestach, kde sme už zbierali úrodu skorej zeleniny alebo zemiakov. Na výsev použijeme napríklad horčicu, repku, facéliu, pohánku či slnečnicu.
Vo všeobecnosti robíme výsev na pripravenú, ľahko skyprenú pôdu. Osivo ľahko zapracujeme hrablami a môžeme mierne utlačiť doskou, hrablami na plocho alebo záhradným valcom.
Ako zapracovať zelené hnojenie
Zelené hnojenie zapracovávame na začiatku plného kvetu. Je to obdobie, kedy rastliny začínajú z pôdy odoberať živiny. Iba bôbovité rastliny môžeme nechať dlhšie. Rastliny následne skosíme, necháme trocha zosušiť, posekáme a zapracujeme plytko do pôdy. Prípadne môžeme nadzemnú časť použiť na mulčovanie.
Rastliny zeleného hnojenia
Medzi často používané rastliny zeleného hnojenia patrí napríklad:
- Lucerna siata – hlbokokoreniaca a viacročná rastlina. Poskytuje veľa zelenej hmoty a zároveň dodáva do pôdy dusík.
- Bôb obyčajný – mrazuvzdorná rastlina, ktorá sa používa aj k priamemu konzumu, viaže vzdušný dusík.
- Ďatelina lúčna – korení hlboko a vytvára veľa organickej hmoty. Viaže vzdušný dusík
- Lupina úzkolistá – obohacuje pôdu o dusík a fosfor
- Vika huňatá – má bohato rozvetvenú koreňovú sústavu, viaže vzdušný dusík a dáva veľa zelenej hmoty.
- Facélia vratičolistá – hlboko korení a nie je príbuzná žiadnej z našich kultúrnych rastlín, preto dokáže dokonale prerušiť osevný sled.
- Pohánka jedlá – pohánka dorastá do väčšej výšky, vďaka čomu dáva veľa zelenej hmoty.
- Horčica biela – rýchle rastúca a plytko koreniaca rastlina s krátkym vegetačným obdobím. Dobre potláča buriny, no môže prenášať nádorovitosť koreňov hlúbovín.
Zdroj obrázkov: pixabay.com
