Mulčovanie alebo nastielanie pôdy je úžasným pomocníkom každého záhradkára. Udržuje pôdu vlhkú, zabraňuje v raste burín a podporuje život v pôde. To však nie je všetko. Poďme si preto zhrnúť, aké sú výhody mulčovania a hlavne ako správne nastielať pôdu.
V prírode neexistuje holá pôda. Buď na nej niečo rastie alebo je prikrytá vrstvou lístia či ihličia. Nechránená pôda trpí. Kvôli pôsobeniu slnka rýchlo vysychá. Pod prívalovými dažďami sa rozplavuje a vzniká prísušok, ktorý zabraňuje vnikaniu vody do pôdy. Musíme ju teda častejšie kypriť, prevzdušňovať a polievať. Ak sa týmto zbytočným krokom chceme vyhnúť, riešením môže byť práve mulčovanie.
Mulčovanie alebo nastielanie pôdy?
Ide prakticky o dva totožné pojmy. Mulč vychádza z anglického slova mulch, jazykovedci vyrukovali radšej so slovom nastielanie. Je to teda na vás, ktorý termín budete používať.
Pod mulčovaním rozumieme pokrývanie pôdy organickým materiálom (seno, slama, lístie atď.). Niekedy sa zvyknú používať aj kartón alebo nie práve najvhodnejšie materiály ako plastové fólie alebo staré koberce.
Výhody a nevýhody mulčovania
Výhody nastielania pôdy sú nasledovné:
- chráni pôdu pred vysušovaním a zmenšuje potrebu zavlažovať
- bráni v raste väčšine burín
- chráni pôdu pred prívalovými dažďami a tvorbou pôdneho prísušku
- vytvára ideálnu mikroklímu pre pôdy život a korienky rastlín
- rozkladom mulču vzniká humus, čím sa pôda prirodzene hnojí
- je to kompostovanie pre lenivých 🙂
- šetrí čas spojený s vytrhávaním burín
Tak ako všetko, aj mulčovanie má svoje nevýhody:
- môže sa dočasne zvýšiť populácia slimákov a hlodavcov
- na zle zamulčovaných miestach môže aj tak dôjsť k prerastaniu buriny – napríklad pýr
- na začiatok môže byť náročné zohnať dostatočné množstvo organického materiálu na mulčovanie
Ako správne mulčovať?
Pri mulčovaní sa všetko odvíja od materiálu, ktorým mulčujeme. Čerstvý a vlhký materiál by sme mali nastieľať iba v tenkej vrstve. Hrubá vrstva by mohla zľahnúť a začať zahnívať. Suchý materiál môžeme vrstviť vo väčšej hrúbke, nie však príliš vysokej, aby sme zbytočne nelákali hraboše či iných škodcov.
Rovnako tak treba pamätať na to, že nadrobno nasekaný materiál sa bude rozkladať rýchlejšie, než ten, vo väčších kúskoch.
Pri mulčovaní treba odlišovať dva základné postupy – plošné a lokálne mulčovanie.
Plošné mulčovanie s kartónom
Plošné mulčovanie používame napríklad v prípade, keď chceme na trávniku či lúke založiť zeleninové políčko a potrebujeme sa zbaviť trvalého porastu. V tomto prípade slúži mulč ako prostriedok, ktorý nám pomôže takmer bez námahy zbaviť sa pôvodných rastlín. Tie sa pod mulčom rozložia a ešte obohatia pôdu o živny.
Pri tomto postupe sa štandardne ako mulč používajú kratónové krabice. Sú zadarmo, zaberajú veľkú plochu a ešte tým dodáme do pôdy organický materiál.
Plošné mulčovanie s kartónom návod
Mulčovanie s kartónom je skutočne jednoduché.
- Miesto, ktoré chcete nastieľať treba najskôr poliať, nakoľko kartóny neprepustia vlahu (iba ak pri výdatných a dlhotrvajúcich dažďoch).
- Ak je pôda príliš utužená, je dobré ju tiež ryľovacími vidlami prekypriť (stačí jemne ponadvihovať).
- V prípade, že je porast príliš vysoký, môžete ho pokosiť alebo zošlapať.
- Následne začnite klásť rozložené kartónové krabice tak, aby aspoň 20 cm cez seba presahovali. Vrstiev môže byť niekoľko. Podstatné je však len to, aby nikde neprenikalo svetlo na pôdu. Veľmi rýchlo by začala cez túto medzeru vykúkať nejaká rastlina.
- Na kartóny môžete následne nanosiť slamu alebo seno. Potom, zhruba po dvoch týždňoch môžete do takto pripravenej pôdy sadiť predpestované priesady. Stačí odhrnúť vrchný mulč a spraviť dieru do kartónu.
Pokiaľ plánujete sadiť priamo do pôdy, nemusíte na kratón nanosiť žiaden iný mulč. Stačí ich zaťažiť kameňmi alebo tehlami a počkať niekoľko týždňov. Po odstránení kratónov uvidíte políčko takmer pripravené na výsadbu. Stačí iba odstrániť nerozložené zvyšky rastlín a jemne okopať motykou. A môžete sadiť.
Lokálne mulčovanie
Lokálne nastielanie sa používa zvyčajne okolo trvalých rastlín (napríklad mulčovanie jahôd, mulčovanie ovocných stromov, kríkov, byliniek), ale aj v prípade zeleninových záhonov. Aj v tomto prípade sa ako spodná vrstva mulču môže použiť kartón a na neho navrstviť napríklad slamu.
Druhou možnosťou je nepoužiť kartón, ale hneď nejaký iný druh mulču. V tomto prípade miesto, ktoré plánujeme nastieľať, najskôr pokopeme a zbavíme rastlinného porastu. Ten samozjeme môže ostať na mieste. Robíme tak preto, že slama, seno alebo piliny nedokážu dokonale zatieniť už vyrastené rastliny. Museli by sme totiž použiť veľkú vrstvu, čím si však zarábame na problém so škodcami.
Ak teda okolie okolo povedzme ovocného stromčeka prekypríme a odstránime všetky trsy trávy, postačí nám tenká niekoľko centimetrov hrubá vrstva mulču.
Pri trochu praxe sami uvidíte, koľko mulču je tak akurát. Niekde totiž stačí zem iba posypať, inde je potrebná aj 10 cm vrstva.
Pri mulčovaní ovocných stromov netreba prihŕňať mulč až k samotnému kmienku. Je potrebné nechať tam aspoň 5 cm medzeru. Inak by si stromček mohol začať vytvárať rosné korene tesne pod povrchom a to by sme nechceli.
Čím mulčovať
K mulčovaniu je vhodných hneď niekoľko organických materiálov, stačí si len vybrať.
- Kartóny – ide o lacný a všestranne využiteľný materiál. Zoženiete ich v obchodoch (napríklad v Jednote ich mávajú bežne vyložené pri východe) alebo v mestách v smetných nádobách na papier 🙂 Vyberáme najlepšie tie, ktoré nemajú žiadnu farebnú potlač (farby môžu obsahovať ťažké kovy). Pred použitím treba odstrániť všetky spinky, lepiace pásky a samolepky.
- Slama – asi najčastejšie používaný materiál medzi ekozáhradkármi. Má dobrú štruktúru, vzdušnosť a ľahko sa aplikuje. Dá sa zohnať za pomerne lacný peniaz. Stačí sa spýtať na miestnom družstve alebo skúsiť cez bazoš.
- Lístie – je taktiež dobrým mulčovacím materiálom. Zvykne však zľahnúť alebo ho rozfúka vietor. Preto je dobré ho pred mulčovaním zmiešať s kompostom, čím vznikne ideálna mulčovacia zmes.
Pozor však na lístie z orecha. Horšie sa rozkladá a obsahuje látky, ktoré bránia ostatným rastlínám v raste. Mulčujte ním priamo pod orechom alebo ich dajte do kompostu. - Seno – má oproti predchádzajúcim materiálom nevýhodu v tom, že zvyčajne obsahuje zvyšky semien. Tie zvyknú vypadnúť a vyrásť. Treba s tým pri mulčovaní senom počítať.
- Mulč z pokosenej trávy – hneď po pokosení obsahuje veľa vody a pri mulčovaní tak zľahne a začne hniť. Preto je potrebné ju nechať aspoň niekoľko hodín preschnúť, prípadne ju premiešať so senom, slamou či pilinami.
- Piliny – bývajú zaznávaným mulčom, nakoľko sú priveľmi uhlikaté a pri rozklade pútajú dusík z pôdy. Kvôli tomu následne rastliny môžu horšie rásť. Môžete ich však zmiešať napríklad s trávou alebo s kompostom, čím deficit dusíka odstránite.
- Kôra z ihličnatých stromov – je lepšie ju nepoužívať. Okrem toho, že vytvára kyslejšie PH v pôde, obsahuje aj látky spomalujúce rast rastlín (podobne ako listy orecha).
- Štiepka z listnatých stromov – je lepším materiálom než piliny, nakoľko sa pomalšie rozkladá. Rovnako tak však potrebuje na svoj rozklad dusík, takže je lepšie ju miešať s kompostom alebo iným dusíkatým materiálom.
Ak máte nejaké otázky ohľadom mulčovania, prípadne vám v texte niečo chýba, neváhajte sa nám ozvať.
Zdroj obrázkov wikipedia, pexels.com, pixabay.com
