Na internete nájdeme veľa tabuliek a článkov na tému čo s čím sadiť. Veľa záhradkárov však tieto rady netrúfa previesť do praxe na svojej záhrade. Preto prinášame praktický návod, ako postupovať pri sadení zmiešaných kultúr.
Predstavené návody vychádzajú od skusených pestovateľov. Môžete sa nimi voľne inšpirovať alebo sa nimi presne riadiť. Nie je to však dogma ani jediná správna cesta.
Na začiatku si rozdelíme riadky do troch skupín podľa vegetačného obdobia rastlín a označíme ich písmenami A,B,C.
- A – sem plánujeme rastliny, ktoré majú dlhú vegetačnú dobu – paradajky, papriky, uhorky, baklažány, fazuľa, zemiaky
- B – plánujeme tu pestovať rastliny, z ktorých môžeme počas sezóny dvakrát zberať úrodu. Pôjde teda o dvojkombináciu rastlín, kde jedna má dlhšiu a druhá kratšiu vegeratčnú dobu – hrach – kaleráb, skoré zemiaky – hlávková kapusta z predpestovanej priesady, cibuľa a čínska kapusta atď.
- C – do týchto riadkov plánujeme sadiť tie rastliny, ktoré majú jednak nizky rast, kratšie vegetačné obdobie a tie, ktoré v domácnosti najviac spotrebúvame – mrkva, cibuľa, reďkovka, petržlen, paštrnák, šalát atď.
Čo s čím sadiť – jednoduché pravidlá pri sadení
Vyššie spomínaný postup je založený na štyroch jednoduchých pravidlách:
- Medzi riadkami A a B musí byť vždy riadok C – BCACBCA atď.
- Vzdialenosť riadkov od seba musí byť 50 cm
- Plodiny treba voliť tiež tak, aby sa vzájomne podporovali a chránili sa. Tu vám pomôže tabuľka čo s čím sadiť
- V riadkoch musí stále niečo rástlo. Preto je nutné myslieť aj na predplodiny alebo následné plodiny.
Čo s čím sadiť – príklad osevného plánu
Príkladom môže byť následný osevný plán (zvýraznené rastliny sú hlavné plodiny v riadku:
- Riadok – predplodina, medziplodina + následná plodina
- C – reďkovka, šalát + kapusta zimná, zeler
- B – reďkovka, šalát + petržlen
- C – cibuľa sadzačka + reďkovka, šalát
- A – reďkovka, šalát + uhorky, petržlen
- C – cibuľa semenáčka, reďkovka, šalát + kaleráb skorý
- B – zemiaky + kapusta čínska
- C – karotka, reďkovka, šalát + kaleráb gigant
- A – kel + baklažán, cvikla
- C – mrkva, šalát, reďkovka
Gabriela Kliková v knihe Biozahrada odporúča nasledovné kombinácie:
Ranná hlúbová zelenina, reďkovka, žerucha, hlávkový šalát
Do 120 cm širokého záhonu vysadíme do riadku niektorú z ranných hlúbových zelenín – napríklad karfiol alebo kapustu. Na každú stranu dáme riadok tvorený žeruchou a reďkovkou. Opäť na ich kraje dáme riadok hlávkového šalátu a opäť zmiešaný riadok žeruchy a reďkovky.
Ako prvé totiž zbierame žeruchu s reďkovkou, čím získa šalát dosť priestoru, aby mohol rásť. Keď pozbierame aj ten, získa hlúbová zelenina dostatok priestoru na svoj rast.
Cibuľa, karotka, polníček a špenát
Na jar vysejeme do každého druhého riadku karotku. V medziriadkoch potom pestujeme cibuľu. Táto kombinácia rastlín sa vzájomne dobre dopĺňa. Potom čo obe plodiny pozbierame, môžeme v neskorom lete vysiať ešte špenát a polníček. Obe rastliny sa výhodne vydržia aj chladné počasie. Cez zimu budú chrániť pôdu pred vysušovaním a nám dodajú vitamíny aj v zimných mesiacoch.
Ranné zemiaky, špenát, reďkovka, šalát kučeravý, pór, kapucínka väčšia
Na záhone vysadíme v strede dva rady ranných zemiakov. Medzi riadky zemiakov naľavo a napravo vysadíme jeden rad špenátu a reďkoviek. Na okraj záhonu nasadíme kapucínku.
Než sa zemiaky rozrastú, reďkovky a špenát dozrejú. Pri takejto zmiešanej kultúre zemiaky neprihŕňame. Po zbere zemiakov môžeme ešte nasadiť pór zo sadeničky a kučeravý šalát, vždy striedame riadky.
Čo s čím sadiť – praktický návod
Jednotlivé riadky je potrebné od seba rozlišovať. Pri sadení je preto nutné zvoliť správny systém značenia. Niektorým sa osvedčili rôzne dlhé drevené kolíky, kde napríklad riadok A tvoria kolíky o dĺžke 50 cm, riadok B 30 cm kolíky a riadok C kolík zhotovený z odrezaných konárikov ovocných stromov. Záleží však na vás, akú metódu značenia si zvolíte.
Po urovnaní pozemku a vytvorení riadkov začíname siať podľa pripraveného osevného plánu. Miesta, kde sme ako predplodinu nič nezasiali, je dobré zamulčovať vrstvou slamy alebo trávy, aby sa pôda nevysušovala. Prípadne, ak máte k dispozícii horčisu, môžete ju vysiať namiesto mulču. Veľmi rýchlo rastie a vytvorí tak živý mulč. Pred sadením ju potom stačí jemne skopať motykou. Nadzemnú časť potom môžete využiť na mulčovanie medziradia.
Na ďalší rok je potom potrebné presunúť všetky riadky o 25 cm jedným smerom. Novozasadené rastliny tak rásť tam, kde bol minulý rok len mulč. Naopak vyčerpaná pôda si v túto sezónu oddýchne.
Informácie vychádzajú okrem spomínanej Gabriely Klikovej a jej Biozahrady aj z knihy G. Köteles Základy biozahradkárčenia.
Zdroj obrázkov pixabay
